O nás

Príbeh kúrie

Dom – zemianska kúria, ktorá podľa dochovaných prameňov a prieskumu sa dá datovať do rokov 1600 – 1650, postavená v renesančnom slohu a dostavovaná v neskoršom období v štýle baroka, patrila šľachtickému rodu Jánoki de Nagyszuha. Veľká Suchá a Hrnčiarske Zalužany i Vaľkovo v Malohonte a Harmac v Gemeri patrili rodine Jánoky už v r. 1430, nie je preto vylúčené, že dom má aj staršiu históriu. O veku domu z obdobia renesancie svedčí kamenný vstupný portál, ktorý sa zachoval v dobrom stave. Na obdobie baroka odkazujú napríklad oblé rohy budovy, či „gánok“ s oblúkmi, ktorý je takmer okolo celého domu.

Kúria po tom, ako rod Jánoki vymrel v 18. storočí po meči, mala mnoho majiteľov z radov miestnych zemanov a neskôr aj bohatých gazdov.

V nedávnej minulosti patrila kúria trom rodinám, ktoré ju čiastočne prestavali – prirobili najmä priečky a zamurovali oblúky podlubia, ktoré lemovalo väčšinu domu – aby prispôsobili budovu na svoje bývanie. Nehnuteľnosť, ležiacu v obci Hrnčiarska Ves (okres Poltár) získalo Občianske združenie Kúria od súčasnej majiteľky do dlhodobého prenájmu, aby tu zriadilo svoje sídlo a postupne kúriu opravilo.Našťastie zásahy do stavby neboli také, aby sa kúria nedala aspoň do značnej časti zrekonštruovať do pôvodnej podoby.

Ako sme začínali

Plní elánu a nápadov sme sa pustili do práce a najprv naplnili niekoľko veľkoobjemových kontajnerov odpadom. Postupne sme objavovali zamurované niky, dvere, pôvodnú dlažbu aj dlážku a cítili sme sa ako objavitelia. Miestnosti boli v pomerne zachovanom stave, zachované boli aj klenbové stropy v dvoch miestnostiach. Pôvodné sú aj mreže na oknách, pochádzajúce pravdepodobne tiež zo sedemnásteho storočia. Jednoducho čistá esencia histórie.

Popri nadšení sme ale zažívali aj horšie chvíle – prepadnutý strop v jednej miestnosti, jazero v pivnici, strecha súca na spadnutie a kopec ďalších problémov, ktoré sme museli riešiť a súčasne sa starať o financie, robotníkov atď. A plniť ďalšie kontajnery…

Kritickou sa ukázala strecha a veľkú výstrahu sme dostali, keď sa po silnom lejaku a víchrici zrútila strecha na kolešni (ak neviete, čo to znamená, je to miestny názov pre stodolu). Čo nás zachránilo bola dotácia Ministerstva regionálneho rozvoja, o ktorú sme požiadali a vďaka nej sme mohli strechu zachrániť. Pre nás veľké víťazstvo, ktoré nás nakoplo a dodalo energiu.

Dnes je budova v stave, kedy sa dá využívať na to, prečo sme ju chceli opravovať. Sú v nej spoločenské miestnosti, zázemie, ubytovanie (dvojizbový apartmán s kúpeľňou a kuchyňou) pred dokončením sú tri izby a kúpeľňami a WC v podkroví, veľký dvor s posedením aj parkovaním. Zdalo by sa, že sme na konci, ale ten je ešte ďaleko.

.